Viete prečo je kreativita dôležitá pre šťastný život?

Život bez kreativity

Ako uvádza Jan MÜHLFEIT v knihe „Odomykanie detského potenciálu“ NASA vykonala prieskum so zaujímavým zistením:

98% detí vo veku 6 rokov vykazuje vysokú kreativitu, v 10-tich rokoch zostáva vysoko kreatívnych iba 30% detí, v 15-tich rokoch iba 15% a keď dokončia Univerzitu a hľadajú zamestnanie, zostanú vysoko kreatívne už len 2 %.

Poďme sa teda pozrieť, ako môže schéma myslenia ničiť kreativitu.

Poznáte tento príbeh?

Matka má 16-ročného syna. Nie že by bol vyložený lajdák, ale akosi sa nevie vtesnať do školského systému. Má plno iných záujmov, len nie školu.

„Ale ja som mu povedala, najskôr maturita, potom vysoká, a potom si môžeš robiť, čo chceš. No povedzte, ako si dnes mladý človek nájde poriadne zamestnanie, keď nemá vysokú školu?“

Nekomentoval som to, je to častá schéma. Len som si pomyslel, že škoda tých stratených školských rokov, kedy sa práve kreativite malo pomôcť rozvinúť. Klíčiaca rastlinka bola zašliapnutá už v zárodku.

A ako to dopadne?

Po skončení vysokej školy je takto spacifikovaný mladý človek reprezentantom šedého priemeru. To, čo vyštudoval nebolo, a ani nie je jeho vecou. Verí v kariérny postup v „perspektívnom odbore“, ktorý mu vybralo jeho okolie. Veď má na to školu. Išlo o všeobecne uznávaný odbor budúcnosti.

Ale po čase sa kariéra nekoná. Doba sa zmenila. Odbor už nie je perspektívny a naviac, všetci ho študovali. Ak má šťastie, tak chodí do práce, lebo sa musí nejako živiť. Svoj skrytý talent a svoju kreativitu nikdy neobjavil. Dôležitá bola „overená“ istota, ktorú mu naprogramovalo jeho racionálne okolie.

Vedel, že ho baví niečo iné, ale nemal odvahu alebo dostatočnú tvrdohlavosť, aby robil to, čo je v súlade s jeho vnútrom. Veď to, po čom túžil, sa týkalo oblasti, v ktorej nikto nepôsobil. Aj spomenul, že by ho bavilo niečo iné, ako študoval, ale rodina sa mu vysmiala. „Nebuď rojko, veď ty na to nemáš, veď to ani nikto nerobí. Drž sa pri zemi, treba mať istotu a niečo konkrétne v rukách, čo má budúcnosť.“

A budúcnosť sa nekoná.

Jeho práca sa stáva postupne každodennou rutinou, ktorá mu berie energiu. Robí to, na čo nemá schopnosti ani talent, a príčinu nespokojnosti hľadá v okolitom svete. Sťažuje sa na nízky plat, zlého zamestnávateľa, na stúpajúce ceny. Zabudol na to, že nemal odvahu načúvať svojmu kreatívnemu vnútru. Chcel istotu. A keďže odvahu nemal vtedy, tak ju nemá ani teraz. Nebol naučený tvorivo zmeniť a ísť do rizika. Nevie o tom, že istota je len v tom, čo dokážete ovládať vlastnými rukami, a že silu a energiu dáva len vlastná kreativita.

Nezabudnime si pripomenúť, že medzi požiadavkami na absolventov od zamestnávateľov sa práve kreativita nachádza na popredných miestach.