Nikdy v živote nie sme tak mimoriadne citliví, otvorení a vnímaví ako práve vo veku do 6 rokov.
Základnou potrebou malých detí je totiž pocit bezpečia a lásky. Skutočným základným zdrojom pocitu bezpečia a lásky je dôverný vzťah. /väzba medzi mamou a dieťaťom/
Mama je základný kameň- diamant. Mama je proste nenahraditeľná. Od mamy malé dieťa buď získa základný pocit dôvery v seba a sveta okolo seba alebo naopak bolestný pocit viny a pochybností.
Obidva tieto pocity sú tak silné, že si ich spravidla so sebou nesieme celý život.
Do 6 rokov veku dieťaťa sa utvára až 85% osobnosti človeka.
Keď je maminka v pohode, dieťa si to z nej vezme samo. „Doma“ je miesto, kde je bezpečne a vľúdne, je to miesto na odpočinok a je to miesto pre vzťahy. Doma je miesto, kde som prijímaný taký, aký som. Doma je miesto, kde sa cítim v bezpečí a cítim sa dobre. Doma sú ľudia, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Mamičky sa bohužiaľ často mýlia v tom, že si význam slova domov vymenia za „vyprané, vyžehlené, poupratované, navarené“ a pritom sú unavené, zdreté, často smutné, pretože ich napadá: „K čomu to všetko je?“ Stále dookola, aký to má vlastne zmysel? Keď pocit domova vymeníte za mechanické úkony, tak skutočne žiadny. Keď je žehlenie prádla viac ako prečítaná rozprávka, tak je niečo zle….Obetavosť ÁNO ale, obetovať sa NIE. Jedna z najdôležitejších vecí je, aby mamička bola spokojná a v pohode, dieťa si to z nej už vezme samo.

Možno práve tá rozprávka, ktorú sa rozhodnete prečítať dnes svojmu dieťaťu, namiesto žehlenia
košieľ, mu pred očami otvorí obraz, ktorý si bude pamätať celý svoj život. Možno práve to
pohladenie, ktoré mu dáte, kým zaspí, v ňom ukotví pocit bezpečia.
To ale predpokladá jednu vec: aby mohla byť mamička v pohode, musí mať z čoho brať. Pretože
každá mamička má aj v tej najväčšej zaneprázdnenosti právo najmenej na hodinu denne iba pre seba. To ale neznamená, že budete hodinu žehliť. Pre seba znamená: na kávu, na čítanie, na leňošenie, na debaty s kamarátkou…na čokoľvek. Je to veľmi dôležité. Pretože keď budete v pohode, dieťa si to z vás naozaj vezme samo.
Viem, kto som?
Narodením pozývame deti do nášho sveta. Je preto dobré, aby sme ho mali v základnej rovine
pomenovaný:
Aký je vlastne môj svet?
Kde je „moje miesto?“
Čo mám rada?
Kto sú „moji ľudia?“
Ktoré sú „moje knihy“ či „moje filmy“?
Aký je môj sen?
Čoho sa bojím?
Čo je pre mňa naozaj dôležité?
A čo najdôležitejšie?
Môže byť prekvapivo ťažké si na tieto otázky odpovedať.

Rodičovstvo je mimoriadne náročné poslanie a vyznačuje sa obrovskými nárokmi na nás. Vyžaduje konské dávky trpezlivosti, času, energie, našej schopnosti sa podeliť, odsunúť svoje potreby na čas stranou. Práve mamička je zdrojom láskyplnej starostlivosti, ktorá je tak mimoriadne dôležitá. Potrebujeme obetavosť, vľúdnosť a vytrvalosť. Kde ich brať? Čo je kľúčom k tomu, aby sme to všetko zvládli? Odpoveď: VY SAMA. Môže to vyzerať sarkasticky a kruto, ale pravda skutočne je, že vám v podstate nikto nepomôže, pokiaľ si nepomôžete hlavne vy sama.
A k tomu, aby ste sa mohla sama o seba oprieť, vám pomôže pochopenie a zvládnutie nasledujúcich činností: sebapoznanie, sebariadenie a sebapresah. V čom som jedinečná? Čoho si na sebe najviac cením? V čom som naozaj dobrá? /v tomto Vám vie pomôcť kariérové poradenstvo/
Kľúčom ku všetkému je dať svojmu dieťaťu pocit bezpečia a lásky.
Prečo sú tak veľmi dôležité ROZPRÁVKY? (spracované podľa Bruna Bettelheima)
Rozprávky sú veľmi dôležitou súčasťou detstva a prispievajú podstatným spôsobom k zdravému
psychickému vývoju dieťaťa. Sú nenahraditeľné.
Najdôležitejším obdobím v živote človeka je vek do 6 rokov- až 85% osobnosti sa utvára práve
v tomto veku a jeho kľúčovými pojmami sú dôvera, pocit bezpečia a lásky, emócie, citlivosť, fantázia,hladivé rituály, učenie vzorcov
– Jednou z kľúčových vecí , ktoré rozhodujú o zdravom vývoji dieťaťa je tzv. bezpečná väzba
medzi mamou a dieťaťom
– Najúčinnejšou formou učenia je sociálne učenie- t.z. že najlepšie sa učíme v reálnych
situáciách v reálnom živote a jeden od druhého.
– Príbeh je jedna z vecí, ktorá mimoriadne dobre oslovuje tzv. pravú hemisféru, kde sídlia
centrá našich pocitov, intuície, presvedčení, vzťahov, vôle. Mimochodom, pravá hemisféra je
dôležitá pre spokojný život 🙂
Prečo sú vlastne rozprávky dôležité?
Dôvod 1/
Neboj sa, zvládneš to…
Obsahujú skryté významy. Malé dieťa im veľmi dobre rozumie a na nevedomej báze dokáže
dešifrovať všetky dôležité posolstvá, ktoré sú v rozprávkach obsiahnuté. Prostredníctvom rozprávok tak dieťa prijíma skúsenosti predchádzajúcich generácií, ktoré mu napomáhajú vyriešiť strachy, úzkosti a problémy, s ktorými sa pri svojom vývoji stretáva. Ako by prostredníctvom rozprávky dieťa dostávalo správu: to, čím sa trápiš, a to, čo riešiš, je normálne a podobné je to aj u ostatných. Neboj sa, vydrž a zvládneš to. Dobre počúvaj, pretože ti ponúkame, ako si s tým všetkým poradiť.
Umožňujú otvárať dvere medzi vedomím a nevedomím. Jednou z významných funkcií rozprávky je napríklad to, že významne pomáhajú deťom s ich najťažšou úlohou: nachádzať zmysel
života….(poznať sám seba)
Dôvod 2/
Pri čítaní rozprávok sa deti môžu strachovať a báť sa. Počas výchovy sa snažíme vyhnúť zlu, zlosti, úzkosti. Chceme, aby deti uverili tomu, že všetci ľudia sú od prírody dobrí. Ale deti vedia, že ony vždy dobré nie sú. A rozprávka ich naučí prijať fakt, že zlo a problémy proste do života patria. Rozprávka berie všetky úzkosti a strachy skutočne a vážne a deti sa tak vtiahnutím do rozprávky zbavujú svojho napätia a zároveň môžu ostať v bezpečí. Dieťa dostáva možnosť navštíviť iný svet a v ňom si bezpečne prežiť strach, nenávisť, zlosť, smútok. Kľúčový je pritom fakt, že rozprávky umožnia dieťaťu prežiť všetky tieto negatívne emócie bez pocitu viny. Dieťa môže v kľude a v bezpečí nenávidieť, alebo si pre niekoho priať zlé a kruté tresty, bez toho aby sa cítilo previnilo. Boj proti krutým životným prekážkam je nevyhnutný a neodmysliteľne patrí k ľudskému životu. Ďalším posolstvom rozprávok je, že problémy patria k životu, ale keď sa nedáš a vydržíš, nakoniec všetko dobre dopadne. Nemalým prínosom je aj to, že malé dieťa v určitom okamžiku pochopí, že medzi ľuďmi sú veľké rozdiely a človek si musí vybrať, kým chce byť. Začne si uvedomovať na koho sa chce podobať, na kladnom hrdinovi sa mu páči aké problémy musí riešiť, ako sa pri tom správa, čo hovorí. Podľa toho sa rozhoduje, do ktorej postavy sa celým srdcom vžije. A ak je táto postava dobrým človekom, tak sa dieťa rozhodne, že chce byť dobré.

Dôvod 3/
Pravidelné čítanie rozprávok môže viesť k vzniku hladivého rituálu- t.j. činnosť, ktorá sa pravidelne opakuje a má blahodárny vplyv na vyživovanie našich vzťahov. Nenápadne, ale silne prispieva k utváraniu vľúdnej atmosféry v rodine. Práve spoločné čítanie rozprávky večer môže byť jedným zo zdrojov pocitov bezpečia a lásky malého dieťaťa, k jeho pocitu: „tu patrím a je mi tu dobre“. Pre dieťa je dôležitý pocit, že rodič s ním zdieľa radosť z rozprávky.
Tým, že sú rozprávky plné symbolov, a tým, že sú také aké sú, umožňujú otvoriť deťom dvere medzi nevedomím a vedomím. Ide o jednu z ciest, ktoré významným spôsobom napomáhajú deťom s ich najťažšou úlohou, a to je objavovať zmysel života.
Ktoré rozprávky patria k tým prevereným?
Popoluška, Červená čiapočka, Šípková Ruženka, Kráska a zviera, O perníkovej chalúpke, Zlatovláska, Snehulienka, Žabí princ, O troch malých prasiatkach, O kohútikovi a sliepočke, O hlúpom Janovi…
Zdroj: voľne spracované podľa: Marek Herman- Najděte si svého marťana. Zdroj obrázka: pexels.com
Čo na záver? …nuž verím, že dnes sa bude čítať viac rozprávok ako včera…

Vychovajte si doma “zdravé, sebavedomé a spokojné” dieťa